skauting skaut skauti, 117, Horne Srnie, Nemsova, skautsky zbor

V prvú januárovú, inak čisto prozaickú sobotu sa niekoľko roveriek a roverov (Alica, Šestka, Mašu, Tanitan, Žaba, Medveď, Adam, Včelo, MaCo) rozhodlo vycestovať malebným motoráčikom do destinácie zvanej Trenčianska Teplá. Našim cieľom bolo spoločne zažiť niečo neobyčajné... alebo neobyčajne pekné. Či je opekačka v januári niečím neobyčajným je už na vašom posúdení.

V Teplej sa k nám pripojila Majka (alebo my k nej?) a Kubo prichádzajúci na veľkolepom motorovom tátošovi, na ktorý sme civeli s otvorenými ústami. Pokračovali sme cestou ku mohutnému krížu týčiacemu sa nad Trenčianskou Teplou, kde sme venovali pár chvíľ nášmu Pánovi, no konala sa i menšia prestrelka s použitím bielych zmrznutých nábojov. Ďalej sme sa trochu rozhodli prečesať tunajší les a lúky, kde niektorí z nás vybíjali prebytočnú energiu vyvracaním stromov (ou, to znie kruto) i ďalšími snežnými prestrelkami. Vybrali sme si miesto nášho ďalšieho pobytu – ohnisko na kopčeku obklopené stromami. Tu nás po dlhšom hľadaní našiel i ďalší brat – Ivo a pridal sa k našej session. K dispozícii sme mali i výhľad na blízke dediny či Trenčín. S pribúdajúcou temnotou navôkol sa rozžiaril plamienok v strede ohniska. Rozžiarilo sa i mesto pod nami, pripominajúce skôr akýsi Las Vegas. Zohrievali sme sa pri pukajúcom drievku, opiekli nejakú tú slaninku či múčnik, viedli rozhovory k téme (napr. o jedení ušľachtilých zvierat), ale aj úplne mimo témy. Sprvu mierne ostýchavo sme prešli k ďalšej aktivitke: Spev bez gitary, ale so spevníkmi! Náladička gradovala a my sme sa premenili na nepriateľské hviezdičky snažiace si uchrániť svoj život, no ostatným ho vziať. (pre vysvetlenie – človek sa snaží sfúknuť horiaci kahanec svojho protihráča, no zároveň si svoj chrániť) Touto hrou sme sa rozlúčili s našim útulným miestečkom a pobrali sa späť do civilizácie. No pozor! Cestou sa jeden z nás stal nebezpečným upírom a veľmi rýchlo sa mu podarilo vyhubiť všetkých „účastníkov zájezdu“. Uf, ešte šťastie, že to bola len ďalšia z hier.

Cesta z Teplej do Nemšovej sa zmenila na Večerný pochod. V prítmí na nás hľadeli zlovestne či záhadne sa tváriace vagóny čakajúce na svoje vypravenie. Túto milú akciu sme spontánne ukončili v ľuborčianskej klubovni – privítala nás s elegantne uprataným vzhľadom (vďaka chlapci). Tu sme si ešte zahrali nejaké tie „partičkovské“ aktivitky (napr. Adam sa stal Kukuricou Bonduelle) a legendárnu Medveďovu hru. Chcete vedieť, ako sa hrá? Kontaktujte samotného Medveďa. Domov sa každý z nás vrátil kvalitne premočený a vyúdený do posledného kvarku, no aj tak s blaženým pocitom na duši. Však? :)