|
 Čo je pravda a čo klam?! Keď dáme veciam pravé meno, môžeme sa vydať správnym smerom a nasledovať cieľ. Odhodlanie dôjsť do cieľa nám rozhodne nechýbalo, a tak sa skautky oddielu Štvorlístok stretli v osudový víkend 12.-14. 3. 2010 v KD Ľuborča, aby zavŕšili etapovú hru Johanka z Arcu a zároveň absolvovali minikurz tvorby programu.
Účasťou na sv. omši sa začalo duchovno piatkového večera. Najskôr ale, sme sa so Šijou oboznámili s pravidlami, ako ich vytvárať, a prečo sú dôležité. Potom sme v prítmí sviečok rozijímali nad vlastnou identitou a vyplnili dotazník „Poznaj sám seba“. Veľmi sa mi páčilo, ako sme sa dokázali medzi sebou „otvoriť“ aj napriek generačným rozdielom J. Nasledovalo pár ďalších aktivitiek a večerná modlitba. Vo vykúrenej klubovni sa pri interpretácii riekanky „Hojda, hojda...“ v rôznych štýloch, vykľuli zo skautiek nemalé herecké talenty. Z výdatného spánku nás na druhý deň prebúdzal netradičný budíček v podobe príchodu našich sestier Tanitan a Pati. Po raňajkách nám Kaška pripravila prezentáciu o životných zručnostiach. V dvojiciach sme si vyskúšali tvorbu aktivít a rozvrh programu na družinovky k určitej téme. Láďo mal pre nás pripravenú prednášku (toto slovo sa nerado používalo) o tom, ako by mala vyzerať správna družinovka. S Terkou sme sa mali možnosť porozprávať o problémoch v družine a ako ich treba riešiť. Dvorný kuchár Medveď sa (opäť) zaskvel pri príprave obeda, ktorý sme s chuťou zbaštili. Po sieste sa naše šikovné ruky dali do práce a počas Láďovej art-aktivitky zhotovili prudko ekologické peňaženky z tetrapakov a originálne zápisníky. No potom sa začala situácia vyostrovať. Ak sme chceli vykúpiť Johanku, museli sme nazbierať drevo v „lese“ a získať tak dostatok frankov. Márna bola ale snaha skautiek, za peniaze si totiž víťazstvo nekúpime! Po večeri (to, že bola vynikajúca je vám, dúfam, úplne jasné!) už šlo do tuhého! Nastal čas rozhodnutia. Chceme prejsť strastiplnú cestu a napredovať alebo žiť v istote a nič neriskovať? S bábkou Johanky v rukách sme si vybrali prvú možnosť a prišli k slávnostnému ohňu. Johankiným spálením sme sa symbolicky zbavili našich nedostatkov a problémov, a tým sa naša cesta skončila. Zároveň sa nám otvára cesta, úplne nová, no určite nie rovná či ľahká... Po návrate do klubovne sa vo večernom kvíze rozdávali naozaj lukratívne ceny.
V nedeľu na nás cerila zuby neuprataná klubovňa a kultúrny dom pod ňou. Všetko sme dali do poriadku a veselo si plánovali ďalšie akcie. Na poludnie sme sa sestersky rozlúčili a každá z nás, sprevádzaná vlastnými myšlienkami, sa vrátila do tepla svojho domova.
|
